V duchovnej skúsenosti zakladateľa každého rehoľného spoločenstva majú všetci jeho členovia zvláštnu účasť na niektorom aspekte Ježišovho života.
Matka Alfonza Mária dostala osobitný dar Božej milosti – rozjímať o tajomstve vykúpenia,
žiť z neho a pomôcť aj iným nájsť cestu k tomuto tajomstvu.
Podľa jej príkladu sú sestry Najsvätejšieho Spasiteľa povolané rozjímať o Kristovom živote, najmä o jeho utrpení, smrti na kríži a zmŕtvychvstaní. Majú sa tak snažiť prehlbovať lásku k Bohu, ktorou všetkých ľudí obdarúva a žiť z tajomstva vykúpenia podľa jej slov:
„Duch sestier Najsvätejšieho Spasiteľa má byť duchom Ježiša Krista. Celý ich život má smerovať k zjednoteniu so životom Krista, Spasiteľa. Jeho duch ich má celkom oživovať a tak preniknúť, aby sa vyjadril vo všetkých ich skutkoch a slovách. Každá sestra má byť schopná povedať s Apoštolom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20) (podľa Prvých pravidiel 1, III).
Cez charizmu matky Alfonzy Márie, ktorá v kongregácii naďalej žije, sa sestry chcú pozerať na svet vo svetle viery a objavovať tajomstvo spásy, ktoré sa uskutočňuje v neprestajnom zápase o pravé oslobodenie:
- v ochote prijať Ducha Svätého a v priľnutí k Ježišovi Kristovi v neustálej snahe o obrátenie
- v úsilí o väčšiu spravodlivosť, pokoj a bratstvo, aby sa tak podľa možností prispelo k odstráneniu ľudskej biedy vo všetkých formách
- v účasti na všetkom, čo prispieva k pozdvihnutiu každého človeka v jeho celistvosti a k jeho naplneniu v Kristovi, aby nanovo objavil dôstojnosť Božieho dieťaťa (Gn 1, 27).