Kresťania slávia na Vianoce narodenie Ježiša Krista (po latinsky „natalis“ „narodenie“), Božieho Syna, očakávaného Záchrancu, ktorého ohlasovali proroci. Boh sa stal človekom – to je tajomstvo vtelenia, „inkarnácie“, cez ktoré má účasť na celom ľudskom živote. V Ježišovi Kristovi sa spája božská a ľudská prirodzenosť: je súčasne „pravý človek a pravý Boh“. Ježiš po hebrejsky znamená „Boh vykupuje“. Toto meno zjavuje jeho identitu a jeho poslanie: vykúpiť ľudí a priviesť ich k Otcovi.

Evanjeliá nám objasňujú, že narodenie Božieho Syna sa udialo pokorne (jednoducho): chudobný uprostred chudobných. Novonarodeného Ježiša jeho matka zavinula do plienok  a položila do jasieľ. Ježišovo narodenie je srdcom (stredom) toho, čomu hovoríme tajomstvo inkarnácie/vtelenia. Keď sa naplnil čas, ktorý Boh určil pre svojho jediného Syna, večné slovo sa stalo telom: prijal ľudskú prirodzenosť bez toho, aby stratil božskú.

Dve zo štyroch evanjelií, Markovo a Lukášovo, rozprávajú o Ježišovom narodení a vzájomne sa dopĺňajú. Evanjelium, ktoré sa číta počas polnočnej sv. omše, pochádza od Lukáša. Na predchádzajúcich stranách evanjelista píše o zvestovaní, hovorí o anjelovi Gabrielovi, ktorý zvestoval Márii, že sa stane matkou Vykupiteľa. Túto udalosť slávime 25. marca – deväť mesiacov pred Ježišovým narodením – a ona nám otvára naplnenie prisľúbenia: „Anjel povedal: „Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho.“ (Lk 1,30-32). Mária, dcéra Joachima a Anny sa narodila v Nazarete v Galiley. Je zasnúbená s tesárom Jozefom, ktorý pochádza z Dávidovho rodu. Mária súhlasí vo svojej absolútnej dôvere v Boha s jeho plánom. Jej odpoveď anjelovi je (Lk 1,38): „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“.

Evanjelium, ktoré sa číta na Vianoce, rozpráva túto historickú udalosť: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.  Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.“ (Lk 2, 1-2). Mária, ktorá čakala dieťa a Jozef, ktorý pochádzal z domu Dávidovho, išli do Betlehema, do malého judejského mesta, aby sa dali zapísať. „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. “ (Lk 2, 6-7).

Narodenie Vykupiteľa sa už stáročia slávi v noci z 24. na 25. decembra. Predsa čas a hodinu Ježišovho narodenia nepoznáme. Voľba tohto dátumu pravdepodobne súvisí so zimným slnovratom. Kresťania dávajú tomuto času význam príchodu pravého svetla, ktorým je Kristus.

Na polnočnej omši sa zhromažďuje viacej veriacich ako na sv. omšu ráno 25. decembra. Dnes sa vianočná omša slávi častejšie v predvečer, predovšetkým preto, aby sa umožnila účasť aj deťom. Polnoc je symbolická: naznačuje príchod nového rána. Tradícia sa odvoláva na text z knihy Múdrosti: „Keď hlboké ticho napĺňalo všetko a noc dorazila do svojej polovice, z neba, z kráľovského trónu zoskočilo všemohúce slovo“. Kristus je skutočne Božie slovo, pretože v ňom sa Božie slovo zjavuje (doposiaľ francúzska biskupská konferencia).

Vianoce sa už po stáročia slávia ako slávnostná a radostná udalosť aj v rodinách. Sláviť tajomstvo Vianoc znamená aj darovanie a pohostinstvo.

Vianoce sú takto radostnou a sviatočnou udalosťou, slávnosť obdarovania a podelenia sa – časom, keď sa stretávajú rodiny a generácie v rôznych krajinách. Je to sviatok viacmenej v kresťanskom duchu; Vianoce si cenia malí i veľkí: je to moment (čas) súrodeneckosti a zmierenia, univerzálne posolstvo pokoja a lásky; Vianoce oslovujú srdcia ľudí a vytvárajú klímu nádeje uprostred násilia každého druhu.

Tento sviatok je v našom svete veľkým znakom pokoja, duchovnej sily a dôvery pre dnešok i zajtrajšok. Vianoce sú pre všetkých, či to prijímajú, alebo nie, znakom radosti a nádeje.

V tomto požehnanom čase sa obraciame na blahoslavenú Pannu Máriu, matku Vykupiteľa, ktorá mu umožnila vtelenie svojim „áno“ a cez neho nám darovala spásu. Ako matka Alfonza Mária môžme povedať: „Duša, ktorá sa s detskou dôverou obracia na Božiu matku, bude isto vypočutá a na jej príhovor dostane od Boha veľké milosti.“

Père Germain Beyler