S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

(Mt 1, 18 – 21, 24)

Jozef sa rozhodol pre odlúčenie od Márie. Tu sa mu zjavil anjel a vysvetlil mu to, čo pre neho bolo nepochopiteľné. Jozef tu vôbec nevystupuje okrajovo, ako tieňová postava. Je aktívny, premýšľa a koná. Toto premýšľanie sa deje s Bohom, a práve s Bohom robí svoje rozhodnutie. Jozef je opisovaný ako muž vnímavosti, ako niekto, kto dokáže počúvať signály v sebe aj okolo seba a ako muž činu.

Keď to hodnotíme celkom realisticky, Jozef od Boha očakával veľa. Avšak očakávanie a narodenie dieťaťa jeho životný plán, želania a nádeje radikálne spochybnili. No on sa na to dal.

Prijíma Máriu ako svoju manželku a o pár týždňov neskôr berie dieťa do svojho náručia. Stáva sa pre neho otcom, stará sa oň, chráni ho a obdarúva ho svojou láskou.

Uctievaný svätec

Svätá Terézia z Avily, ktorá bola v roku 1970 vyhlásená za učiteľku Cirkvi, píše vo svojej autobiografii: „ Za svojho orodovníka a pána som si zvolila svätého Jozefa a úplne som sa mu zverila. A skutočne som spoznala, že to bol tento môj otec a pán, ktorý ma zachránil z mojej vtedajšej biedy, ako aj z iných veľkých  ťažkostí, ktoré sa týkali mojej cti a spásy mojej duše, a dokonca mi daroval aj oveľa viac, ako by som sa odvážila žiadať.

Nespomínam si, že by mi doteraz nedal niečo, o čo by som ho prosila.“

Náš spoľahlivý ochranca

O matke Alfonze Márii, našej zakladateľke sa hovorí, že 19.marca 1850 zasvätila našu kongregáciu sv. Jozefovi. On mal byť jej ochrancom a živiteľom, on mal byť staviteľom nového domu, ktorý sa mal postaviť. V jednom videní počula totiž hlas: „Jozef ochráni dobrého ducha v dome a nikto mu nebude môcť uškodiť.“

Spasiteľ ešte povedal: „Pozri, dcéra moja, sv. Jozef, môj otec, bude zvláštnym ochrancom tohto domu. Mnoho milostí dostane rehoľa na jeho príhovor. Áno, celkom zvláštne milosti. Pozri,  jednoduchosť tohto svätého, môjho otca, mám v obľube. Preto mu dávam celý tento dom pod ochranu.“

Všemohúci Bože, ty si svojho Syna a jeho panenskú matku zveril vernej ochrane svätého Jozefa; daj, prosíme, aby tvoja Cirkev, pod ochranou Pánovho pestúna, ustavične pracovala na spáse všetkých ľudí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.