V provincii Angola pôsobia sestry Najsvätejšieho Spasiteľa v 22 komunitách. Po takmer štyridsiatich rokoch krutej vojny, ktorá sa skončila v roku 2002, začal po zmĺknutí zbraní pre Angolu čas obnovy.
Sestry, ktoré stáli počas celého obdobia nepokojov pri ľuďoch, budujú spolu s nimi civilizáciu pokoja a spravodlivosti. Snažia sa zmierňovať následky vojny napr. tým, že prijímajú siroty, poskytujú im domov, v ktorom môžu bez strachu žiť a byť zaopatrené a umožňujú im tiež vzdelanie. V rámci pastorácie vidia sestry svoju dôležitú úlohu v tom, aby napriek nenávisti a strate hodnôt v spoločnosti napomáhali zmiereniu a odpusteniu.
Pracujú v zdravotníctve, ošetrujú, bojujú proti malárii, diftérii a podvýžive a pomáhajú vojnovým invalidom k dôstojnému životu. Niektoré sestry sa obzvlášť zasadzujú za pozdvihnutie hodnoty ženy. V kritickej konfrontácii so životnou situáciou učia ženy premáhať rezignáciu a nebyť viac hračkou v rukách mocnejších.
Prítomnosť sestier od roku 1936 do dnešných dní dáva ľuďom pocítiť pretrvávajúcu blízkosť a podporu Boha, ktorý chce všetkým ľuďom darovať pokoj a nádej.
V roku 1938 prosil biskup mesta San Salvador de Jujuy na severe Argentíny pri jeho návšteve Viedne o sestry pre svoju diecézu. Po ťažkých začiatkoch mohli začať sestry v Argentíne pôsobiť vo výchovnej a vzdelávacej činnosti, ako aj v ošetrovaní a pastoračných službách. V roku 1947 bola v San Salvadore de Jujuy vybudovaná škola a v roku 1991 v jednej okrajovej mestskej časti ďalšia pre deti z veľmi chudobných rodín. Vzdelávanie a jedlo tu majú deti bezplatne. Mnohým rodičom umožnilo toto dielo nádeje dať lepšiu budúcnosť pre ich deti. V oboch školách sa snažia učitelia spolu so sestrami vzdelávať deti a mládež podľa evanjeliových hodnôt. Výchovný proces v rodinách podporuje „Škola rodičov“. „Kurzy manželskej obnovy“ prispievajú k prehĺbeniu porozumenia sviatosti manželstva.
V roku 1980 sestry prevzali domov pre 5 – 12 ročných osirelých chlapcov v San Luis. Pre väčšinu chlapcov to bol jediný domov. V roku 2004 museli sestry túto oblasť pôsobenia – tak ako všetci rehoľníci – na nariadenie miestnych úradov, opustiť. Odvtedy pracujú vo farnosti a v pastorácii domáceho obyvateľstva v Metáne (Salta, susedná provincia Jujuy), kde vedú aj jedáleň pre deti a starých ľudí.
Vo všetkých službách ide sestrám o pozdvihnutie ľudskej dôstojnosti v každej situácii a období života. Školy a komunity sú otvorené pre všetkých, nezávisle od sociálneho a ekonomického postavenia alebo náboženskej príslušnosti. Snahou sestier je, aby ľudia zažili, že sú Bohom milovaní a prijímaní.
V Znojme pôsobia sestry v jednej komunite, ktorá spadá pod slovenskú provinciu.
Keďže sú v krajine, v ktorej je málo veriacich, chcú žiť a svedčiť ako spoločenstvo, ktoré je Kristom zhromaždené a poslané, deliť sa s inými o skúsenosť viery a modlitby, dať zažiť človeku, ktorý je úplne neveriaci, ako ho má Boh rád. Svedčia o tom svojou prítomnosťou a otvorenosťou pre ľudí, ich prijímaním a modlitbou za nich, no aj konkrétnou činnosťou v sociálnej oblasti, vo farskej katechéze a pastorácii, pomocou vo farskej domácnosti.
http://soeurs-stsauveur.cef.fr/
V súčasnosti žijú a pôsobia vo Francúzsku sestry Najsvätejšieho Spasiteľa v 37 komunitách. Od vzniku kongregácie (1849) sa venujú predovšetkým starostlivosti o chorých a starých, výchovnej a vzdelávacej činnosti, pastorácii a duchovnej starostlivosti.
Rôznymi formami svojej prítomnosti a nasadenia sa snažia odpovedať na zmeny v spoločnosti, z ktorých vznikajú nové formy chudoby (napr. strata zmyslu a viery) a tiež byť tam, kde Cirkev nie je zastúpená. Dôležitá a samozrejmá je spolupráca s laikmi, najmä s tými, ktorí sa usilujú o spravodlivosť a pokoj. Sestry žijú a pracujú v malých komunitách v mestských štvrtiach pri chudobných a multikultúrnych skupinách obyvateľstva, v zariadeniach pre deti, chorých, či starých ľudí a tiež na vo vidieckych oblastiach. Väčšina starších sestier žije vo väčších komunitách.
31. júl 2004 bol dňom zlúčenia dvoch dovtedajších provincií – štrasburgskej a parížskej – do jednej francúzskej provincie. V Oberbronne v Alsasku sa nachádza generálny dom kongregácie
Po 1. svetovej vojne prišli do Holandska sestry z Bavorska a Rakúska. Dnes tu žijú v dvoch komunitách.
Sestry vnímajú ako dôležité prednášať v modlitbe potreby a ťažkosti ľudí. Podľa svojich možností sa snažia byť celkom konkrétne blízko ľuďom, ktorí potrebujú pomoc.
Samotnou svojou prítomnosťou a spôsobom života ako rehoľné sestry svedčia o nikdy nekončiacej Božej láske ku všetkým ľuďom. Od roku 2005 patria tieto komunity k provincii Nemecko – Rakúsko.
V 60 – tych rokoch sa ku kongregácii sestier Najsvätejšieho spasiteľa pripojili mladé ženy z Indie. Odvtedy má kongregácia v Indii 20 komunít a niekoľko sestier sestier pôsobí v iných provinciách kongregácie. V roku 2000 sa z indickej delegatúry stala provincia. Sestry sa snažia zdieľať život s chudobnými a podporovať ich v úsilí o zmenu ich často veľmi ťažkých a nespravodlivých životných podmienok. Ich špecifickou úlohou je podporovanie žien, Dalitov a iných okrajových skupín. Prevencia chorôb a alfabetizácia sú ťažiskom práce sestier. Veľmi sa zasadzujú aj o medzináboženský dialóg. Okrem toho sú činné v základňových spoločenstvách farností a v pastorácii. Pri všetkých týchto snahách sa snažia o spoluprácu s rovnako zmýšľajúcimi skupinami a hnutiami. Zasadzujú sa o dosiahnutie väčšej ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a pokoja, aby tak mohli dať ľuďom zakúsiť Božiu lásku a milosrdenstvo.
V delegatúre Kamerun spolu žijú a pôsobia európske a africké sestry Najsvätejšieho Spasiteľa v 6 komunitách. Od začiatku svojej prítomnosti v krajine (1936) sa sestry usilujú podporovať hodnotu ženy. Tamojšie ženy, najmä na severe krajiny, sú tlačené do podriadenej pozície a sú v mnohých oblastiach diskriminované. Sestry im pomáhajú spoznať ich práva a vážiť si ich. Cez pôsobenie v katechéze, ako aj cez zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o výživu, bezprostrednú službu chorým a cez prácu s deťmi a mládežou, prispievajú sestry k celkovému rozvoju domáceho obyvateľstva. Podľa odkazu zakladateľky kongregácie sa venujú najmä tým, o ktorých sa nikto nestará. So zreteľom na africkú kultúru sa snažia žiť spiritualitu kongregácie tak, aby bola ľuďom krajiny zrozumiteľná.
V Maďarsku pôsobia sestry v jednej komunite v Solymári, ktorá je začlenená pod slovenskú provinciu.
V Namíbii pôsobí jedna komunita sestier, ktorá patrí pod angolskú provinciu.
http://www.schwestern-vom-goettlichen-erloeser.de/
Sestry Najsvätejšieho Spasiteľa pôsobia v Nemecku v 60 komunitách a 1 komunita je na Mallorke.
V sesterskom spoločenstve, čerpajúc z „prameňa spásy“, chcú žiť podľa príkladu Krista a slúžiť ľuďom. Svoju úlohu vidia v službe každému a celému človeku bez rozdielu. Spolupracujú pri tom s organizáciami a zariadeniami, ktoré majú ten istý cieľ. Podľa svojich síl a možností sa snažia byť činné v zdravotníctve, v starostlivosti o starších ľudí, v školskej a mimoškolskej výchove a vzdelávaní, v pomoci ľuďom, ktorí sú vyčlenení a poškodení spoločnosťou, v duchovnom doprevádzaní, exercíciách a v modlitbe za ľudí a s nimi.
Zodpovedajúc odkazu zakladateľky, majú ľudia cez sestry zakúsiť, že Boh sa o nich stará, miluje ich a chce ich pravé šťastie.
V Portugalsku žijú v súčasnosti sestry Najsvätejšieho Spasiteľa v dvoch komunitách. V jednej z nich sú prevažne angolské sestry, ktoré absolvujú štúdium alebo prípravu na povolanie (patria pod provinciu Angola). Druhá komunita spadá pod francúzsku provinciu.
Sestry v Portugalsku pracujú v pastorácii a v sociálnej sfére. Snažia sa byť blízko ľuďom v rôznych životných situáciách a sprevádzať ich.
Sestry Najsvätejšieho Spasiteľa sú v Rakúsku v 9 komunitách. Pracujú predovšetkým v ošetrovaní chorých a starých (nemocnica, hospic, geriatria, domovy dôchodcov). Pôsobia vo výchovno – vzdelávacej činnosti (škôlky, školské družiny a školách – veľké školské centrum vo Viedni). Obzvlášť dôležitou službou sestier je sprevádzanie detí, mladých a ich rodičov v ťažkých situáciách.
Kongregácia mala v tejto krajine pohnutú minulosť. Na žiadosť charitatívneho spolku prišli v roku 1857 sestry z Niederbronnu do Viedne, aby sa starali o siroty a ošetrovali chorých v ich domoch. Z domu na Kaiserstrasse vznikli zakrátko ďalšie komunity v rakúsko – uhorskej monarchii (vo vtedajšej spádovej oblasti Rakúska). Tamojší cirkevní predstavitelia videli vo veľkej vzdialenosti od centra kongregácie (Niederbronn v Alsasku) prekážku rozvoja v Rakúsku a Uhorsku. Preto v roku 1866 vytvorili samostatnú kongregáciu s vlastnými materským domom vo Viedni (Kongregácia dcér Božského Spasiteľa).
V období vlády národného socializmu (1938 – 1945) boli školy kongregácie skonfiškované. Sestry mohli pracovať len pri ošetrovaní chorých a vo farnostiach. Počet členiek rehoľného spoločenstva sa výrazne znížil. V roku 1938 začali sestry z Rakúska pôsobiť v Argentíne.
V posledných štyridsiatich rokoch sa zintenzívnili vzťahy s pôvodnou kongregáciou v Oberbronne a so sestrami vo Francúzsku a Nemecku. Tento proces viedol k zjednoteniu oboch kongregácií v roku 1999. Z „viedenskej kongregácie“ sa stala rakúska provincia. 10. apríla 2005 sa rakúska provincia zlúčila spolu s nemeckými provinciami do jednej spoločnej nemecko – rakúskej provincie.
Prvé sestry Najsvätejšieho Spasiteľa prišli na Slovensko v roku 1896. Dnes pôsobia na ôsmich miestach. K slovenskej provincii patria aj komunity v Čechách a v Maďarsku. Sestry sa usilujú žiť a rozvíjať charizmu matky Alfonzy Márie v súčasnej dobe a v konkrétnych podmienkach, v ktorých sa nachádzajú. Snažia sa vnášať posolstvo spásy do školskej katechézy a farskej pastorácie, do zdravotníctva, starostlivosti o starších ľudí, bezdomovcov, do duchovnej služby a iných oblastí podľa svojej kvalifikácie a možností.